Prečo pasívny dom ?

Energeticky pasívny dom, alebo zjednodušene a skrátene "pasívny dom" je objekt, ktorý má veľmi dobre tepelno-izolačné a tesniace vlastnosti. Jeho spotreba na vykurovanie je zhruba o 80% - 90 % menej, ako je bežný priemer u domov vybudovaných klasickým spôsobom i ako povoľuje nový energetický zákon v EU. Nepotrebuje obvyklé vykurovanie a vykurovací systém s kotlom, komínom, rozvodným systémom, vykurovacími telesami a skladom paliva. V tomto smere sa správa naozaj veľmi pasívne. Len pár dní v roku, keď je potrebné dohrievanie, sa dodáva malé množstvo tepla zvyčajne jednoduchým, nie nákladným spôsobom. Povedzme prostredníctvom zapnutia elektrickej špirály v rozvode vzduchotechniky.

Používa riadené vetranie so spätným získavaním tepla (rekuperáciou) a teplo vyprodukované spotrebičmi aj ľuďmi na vytvorenie tepelnej pohody. Využíva energiu slnka. Pasívne využívanie predstavuje časové obdobie jarných a jesenných mesiacov, keď by bolo v klasickom dome potrebné prikurovať . Tuná si načerpá energiu prostredníctvom okien orientovanýh na juh a akumuláciu tepla počas dňa do tepelno izolačnej vrstvy. V noci sa potom získané teplo uvoľnuje do interierov a prihrieva časť priestorov. Aktívne využívanie slnka predstavujú kolektory. Buď teplovodné, alebo fotovoltaické, ktoré vyrábajú priamo elektrickú energiu. Spotreba tepla na vykurovanie v číslach predstavuje maximalne 15 kWh/m2 za rok.

Nevyhnutným predpokladom pre zvládnutie realizácie v štandarde EPD je detailne prepracovaný projekt a precízne zrealizovaná stavba. Takmer nemožná, veľmi ťažko zvládnuteľná predstava pre "klasických stavbárov" ....

Pasívny dom

- ročná tepelná spotreba maximálne 15 kWh/m2

Pasívny dom je objekt, v ktorom je spotreba tepelnej energie tak nízka, že bez straty komfortu je možné zanevrieť na bežné centrálne vykurovanie. Nie je potrebné obvyklé vykurovanie s kotlom, rozvodným systémom, vykurovacími telesami, skladom paliva a komínom. Tento stav nastáva, keď ročná spotreba tepelnej energie na meter štvorcový obytnej plochy je nižšia ako 15 kWh. Toto zodpovedá maximálnemu tepelnému výkonu 10 W/m2. Keď sa vezmú do úvahy všetky v dome existujúce systémy, pri ktorých je používaná energia (vykurovanie, ohrev teplej vody, elektrické zariadenia), tak aby celková suma nemala prekročiť 120 kWh/m2.

V súčasnosti spotrebuje väčšina bytovej zástavby 150 až 250 kWh/m2.

Pasívne domy potrebujú pre steny a strechu k-hodnoty medzi 0,1 a 0,15 W/m2K. Toto zodpovedá tepelnoizolačnej hrúbke 25 až 40cm.

Spotreba tepelnej energie v budove je suma pozostávajúca z tepelných strát obvodového plášťa, tepelných strát z vetrania s odčítaním tepelných ziskov (ohriatie povrchov slnečným žiarením, tepelným vyžarovaním osôb, elektrických spotrebičov,...).

V čase pred niekoľkými desiatkami rokov neexistovala možnosť zdokonaliť budovy so zreteľom na tepelnú spotrebu. Až do 80-tych rokov bola štandardom ročná spotreba tepla v rozmedzí 150 až 250 kWh/m2. V posledných desiatich rokoch viedli izolačné opatrenia k zníženiu tejto hodnoty na úroveň približne 120 kWh/m2. V 90-tych rokoch sa aj k nám dostal tzv. nízkoenergetický dom, ktorého maximálna hodnota spotreby tepla nesmie prekročit 70 kWh/m2. Ďalším krokom vo vývoji domov bol tzv. trojlitrový dom, ktorého spotreba je max. 34 kWh/m2, resp. 3 litre vykurovacieho oleja/m2.

Zásadným krokom v ďalšom vývoji nízkoenergetického domu je pasívny dom, ktorý má oproti nízkoenergetickému domu výrazne lepšiu tepelnú izoláciu - hrúbky až 40cm, vylepšené tepelnoizolačné zasklenie (trojsklo), ako aj optimálne využitie slnečnej energie vhodnou južnou orientáciou budovy. Pre získanie označenia "pasívny dom" musí byť tepelná spotreba budovy menšia ako 15 kWh/m2 (asi 1,5 litra vykurovacieho oleja/m2 a rok), ako aj spotreba primárnej energie (vrátane ohrievania teplej vody, energetických strát vykurovania a spotreby elektrického prúdu) maximálne 120 kWh/m2.

Pasívny dom je svojou koncepciou dimenzovaný tak, že k pokrytiu tepelnej spotreby postačujú pasívne energetické zdroje. K nim patrí vyžarované slnečné teplo, vyžarovanie tepla spotrebičmi a obyvateľmi domu. Jediné zabudované vykurovacie teleso vo vetracom zariadení slúži - ak je nutné - k dohriatiu priestorového vzduchu. Tepelná spotreba je teda taká nízka, že budova si až na pár dní v roku vystačí sama bez aktívneho kúrenia.Tento veľmi energeticky efektívny druh stavieb sa dosiahne nasledujúcimi faktormi:

- nasmerovanie budovy k optimálnemu využitiu slnečnej energie,

- dôsledná tepelná izolácia,

- optimálne zasklenie,

- vysoká vzduchotesnosť,

- kontrolované pri- a odvetrávanie so spätným získaním tepla pomocou rekuperačného výmenníku,

- ročná spotreba tepla menšia ako 15 kWh/m2

- spotreba primárnej energie pre vykurovanie, ohrievanie vody a spotreba elektrického prúdu 120 kWh/m2

- vzduchotesnosť obvodového plášta n50 < 0,6/h

ČASTO KLADENÉ OTÁZKY:

Čo je vlastne pasívny dom?

Pasívny dom je skoro „nulový dom“. Jeho zostatková spotreba vykurovacej energie sa pohybuje okolo 10 kWh na meter štvorcový za rok, teda o 80% menej ako povoľuje nový energetický zákon v EU (Energieeinsparverordnung 2001). Pasívny dom preto nepotrebuje obvyklé vykurovanie s kotlom, rozvodným systémom, vykurovacími telesami, skladom paliva a komínom. Len pár dní v roku beží bezpečnostné dohrievanie, ktoré predstavuje napr. el. špirála v rozvode vzduchotechniky.

Prečo nie je v pasívnom dome potrebné vykurovanie?

Kvôli vynikajúcej tepelnej ochrane sú tepelné straty natoľko znížené, že na vyrovnanie strát postačuje cez okná vnikajúca slnečná energia a vnútorné tepelné zdroje spolu s dohrievaním vzduchu.

Je bývanie v pasívnom dome zdravé?

Popri výraznej úspore vykurovacích nákladov a citeľne lepšej mikroklímy vo všetkým miestnostiach je treťou výhodou pasívneho domu zdravotný aspekt.

Pasívne domy sú zaplavené svetlom, pretože kvôli využitiu slnečnej energie sú potrebné veľké južné okná.

Okrem toho má denné svetlo aj zdravotné výhody, napríklad svetlom je tvorený Seratonin tzv. „náladový hormón“ ktorý zabraňuje známej „zimnej depresii“. Záplava svetla = dobrá nálada.

Ďalším produktom svetla je vitamín D, pôsobí na tvorbu kalcia ako prevencia proti osteoporóze.

Zdravý vzduch a zdravá klíma.

Každý, kto už navštívil pasívny dom v zime, je prekvapený vynikajúcou kvalitou a množstvom kyslíku v miestnostiach. Zdravotníci požadujú na udržanie zdravia 30 m3 čerstvého vzduchu na obyvateľa na hodinu. Táto hodnota sa v zime v obvyklom dome nedá dosiahnuť a hlavne preto sa v zime obyvateľom nedostáva dostatok kyslíku. Možným následkom je strata výkonu a dokonca oslabenie imunitného systému. Riadené vetranie v pasívnom dome zabezpečuje nepretržité vetranie a vynikajúcu klímu. Pachy a škodliviny, napr. cigaretový dym, sú odvetrané. Navyše aj čerstvý vzduch je filtrovaný ešte pred vstupom do miestností. Preto sú peľový alergici v pasívnom dome v zdravom a čerstvom vzduchu a bez dýchacích problémov.

Je možné v pasívnom dome otvoriť okná?

Samozrejme, že je možné kedykoľvek okná otvoriť. Vy to ale robiť nemusíte, pretože vetracie zariadenie v pasívnom dome zabezpečuje vždy dostatok čerstvého vzduchu. To má veľa výhod: Vďaka jemným filtrom ostáva prach a peľ vonku. Aj keď nie sú obyvatelia doma alebo cez noc, keď sú okná uzavreté, je kvalita vzduchu vynikajúca. V zime by sa však okná nemali dlhší čas nechať otvorené, lebo to vedie, ako u všetkých domov, k citeľnému ochladeniu teploty vzduchu a k nárastu spotreby vykurovacieho tepla